Dictador Totem, Mopa Mopa 1987, Model „A“ 45% 0.7L (darčekové balenie kazeta)

Popis

Remeslo, príroda a tradície už desaťročia formujú jedinečný charakter značky Dictador. Svoje kultúrne dedičstvo podporujú tak, že sa v každom projekte ponárajú hlboko do histórie, formujú vkus a posúvajú hranice. Rovnako sa postavili ku projektu Totem, ktorý je podporou rozmanitosti umeleckého prejavu, no zároveň aj tradičných prístupov k umeniu. Tentokrát sa vracajú ku svojim koreňom a kolumbijskej džungli. Práve tu – v regióne Putumayo – už tisícročia ľudoví umelci zdobia predmety živicou z kríkov ,,mopa-mopa“. Plátnom pre ich kreativitu sa stali fľaše Dictador naplnené 34 až 40-ročnými rumami z rokov 1982 – 1988 zrejúcimi v sudoch po ,,sherry“, ,,bourbone“ a ,,portskom“.

Limitovaná edícia ,,Totem Mopa-Mopa“ obsahuje 15 jedinečných dizajnov v súpravách s 30 alebo 12 fľašami pre každý vzor. Vytvorili ich miestni umelci zo San Juan de Pasto v južnej Kolumbii technikou, ktorá bola v roku 2008 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Cesta, ktorú musí prejsť skutočný umelec, aby mohol svoje umenie ponúknuť svetu, zvykne byť dlhá a hrboľatá. V prípade umelcov z oblasti Nariño v južnej Kolumbii má táto pravda dvojaký význam. Už tisíce rokov zdobia predmety remeselnou technikou známou ako ,,Barniz de Pasto“ (lak Pasto) – Putumayo a Narino. Kľúčovou zložkou je spomínaná živica získaná zo semien kríka ,,mopa-mopa“, ktorý rastie v andských lesoch a v Putumayo „selva“. Aby ho získali a vytvorili z neho charakteristické kvetinové a zvieracie ozdoby potrebujú čas, trpezlivosť a schopnosť používať presné remeselné techniky. Toto remeslo vyjadruje znalosti predkov o prírode a vesmíre, ktoré predstavujú remeselné majstrovstvo a tradíciu existujúcu v meste Pasto.

Zber semien ,,mopa-mopa“ prebieha len 6 mesiacov v roku – medzi májom a novembrom. Počas tejto doby zberači žijú v džungli v dočasných táboroch zvaných ,,Cambuche“. Každé ráno prechádzajú drsnou horskou cestou a usilovne zbierajú semená. Celkovo sa im podarí nazbierať okolo 6 – 9 kilogramov. Po prekonaní nebezpečnej vzdialenosti medzi Mocoa a Pasto, známej ako „trampolína smrti“, predávajú, čo nazbierali rôznym majstrom v meste. Sušené listy ,,mopa-mopa“ sa drvia, varia a melú, čím vzniká viskózna živica. Takto spracovaná surovina sa miesi prstami, udiera paličkou a farbí prírodnými farbivami. Ďalšia fáza si vyžaduje dvoch majstrov, ktorí naťahujú materiál na plochý povrch. Až potom z pripraveného materiálu umelci vyrežú želané vzory a potiahnu nimi predmety každodennej potreby – zvyčajne drevené, ktoré dodávajú miestni stolári. ,,Pasto lakovanie“ je technika symbolizujúca mimoriadne spojenie remeselníkov z rôznych odvetví, kultúr a dedičstiev predkov. Výrobky sú vyrábané s citom pre detail, s rešpektom k prírode a ručnej práci – je to druh umenia, ktorý nepodlieha modernej technike, výstrelkom a masovej kultúre.